Letná príprava na suchu. V čom spočíva jej dôležitosť ?

Letná príprava. Slovné spojenie, ktoré vrcholoví hokejisti nemajú príliš v láske. Málokto však vie, že letná príprava nie je len tá, ktorú hráč absolvuje v horúcich mesiacoch bez ľadu. Existuje totiž letná príprava na suchu a letná príprava na ľade. Na čo ju vlastne hokejista potrebuje? Ako sa letná príprava na suchu za posledné desaťročie vyvinula a aké trendy letných príprav sú momentálne „in“? Práve v čase, kedy je letná príprava mimo ľad v plnom prúde sme sa porozprávali s uznávaným kondičným trénerom Igorom Zimanom.

Pán Ziman, ako dlho sa venujete príprave hokejistov? 
 „Hokejistom 10 rokov, vo všeobecnosti cez 30. Dostal som sa k tomu náhodou, raz ma jeden agent oslovil, aby som urobil kondičné testy jeho hráčom. A práve cez nich som sa dostal k dorasteneckému a juniorského tímu, neskôr do reprezentácie a teraz už pripravujem viacerých súčasných či budúcich slovenských reprezentantov.“ 

Hokejista sa vždy profiluje, platí to aj pre kondičného trénera? 
 „Ak by to tak nebolo, strácal by som na kvalite. Priznám sa, že z mojej pozície som sa v minulosti dostával do nepochopenia. Často som narážal na poznámky, že čo vlastne kondičný tréner v ľadovom hokeji robí. Ako môžem trénovať hokejistov, keď ja sám aktívne hokej nehrám. Lenže ja netrénujem hokejistov, ja sa starám o ich kondičnú prípravu. A to je dosť veľký rozdiel. Čo sa týka vývoja trénera. Pred desiatimi, dvanástimi rokmi ste mali „26-kilový mobil“ a k nemu náhradný zdroj. Teraz máte maličký mobil s veľkým množstvom funkcií. Podobne ako sa vyvinuli mobily, tak sa vyvinula aj metodika hokejového tréningu. Vznikli nové metódy, iné cvičenia, rôzne nové tréningové pomôcky. To všetko je o štúdiu a o vašej schopnosti preniesť poznatky do praxe. Nadstavba je dobre poznať anatómiu človeka a metodiku tréningu, potom sa to podarí to, čo od tréningu očakávate. Ak by som neštudoval nové veci, svojim zverencom nemám čo ponúknuť.“ 

V decembri sa údajne prejavuje, akú mal hráč letnú prípravu na suchu. Súhlasíte? 
 „Absolútne. Je však nezmysel, že hokejista si urobí letnú prípravu na suchu, má niečo natrénované a počas sezóny nemusí nič robiť. Málo ľudí vie, že letnou prípravou na suchu sa celý organizmus prestavuje na energetickej a metabolickej úrovni. To trvá nejakú dobu. A akú dlhú dobu sa tejto prestavbe organizmu venujete, tak zhruba rovnaký čas trvá jeho genetický potenciál od chvíle, keď sa tréningový proces letnej prípravy na suchu ukončí. Ľudia si možno myslia, že keď sa urobí letná príprava na suchu, všetci sú spokojní, všetko je na sezónu pripravené. Lenže keď natrénovanú hladinu nebudete udržiavať, organizmus nemá dôvod v nej zostávať. Sú potom dve alternatívy. Buď hokejista zmysluplným spôsobom udržuje natrénované z letnej prípravy, alebo na prelome novembra a decembra sa u neho prejaví určitý tréningový deficit. Neskôr prídu Vianoce, prestávka pred play-off, tam sa niečo natrénuje, ale hráči, ktorí počas sezóny neudržiavali svoju kondičnú stránku, zvyčajne v prvých kolách play-off zlyhávajú, majú kondičný problém. Taktiež sa zabúda, že čím je človek trénovanejší, tým viac sa mu zvyšuje schopnosť správne regenerovať. Preto je schopnejší lepšie udržovať tréningové dávky, ktoré získal povedzme v auguste. V minulosti ma zaujalo vyjadrenie niekdajšieho špičkového Slováka v NHL, ktorý povedal, že na sebe začína tvrdo pracovať mesiac a pol pred play-off. Pretože vtedy pociťuje prvý výraznejší pokles trénovanosti a počas play-off sa hráč predáva. Buď znižuje, alebo zdvojnásobuje svoju cenu.“ 

Hráči počas letnej prípravy na suchu postupne rozvíjajú atribúty potrebné pre hokej. Môžete tú postupnosť bližšie opísať? 
 „Ak by som mal začať úplne presne, najprv sa rozvíja aerobná kapacita. Telo musíte pripraviť tak, aby malo schopnosť spracovať kyslík. Potom rozvíjate silu. Pretože keď neskôr chcete rozvíjať rýchlosť, potrebujete k tomu silu. A na záver sa prechádza do vytrvalosti v rýchlosti, ktorú bez získania rýchlosti nespravíte. Je to vlastne zdravý sedliacky rozum, ktorý sa použije aj pri tréningovej metodike.“ 

V máji a júni prebieha u hokejistov letná príprava na suchu. Nasledujú zhruba tri týždne dovolenky a niekedy v polovici júla začína letná príprava na ľade. Tá trvá až do začiatku septembra, kedy sú už súťažné zápasy. Sú tieto dve prípravy svojím zameraním podobné? 
 „Nie sú. Musíme si rozobrať etapy prípravy na suchu, ktorá trvá dva mesiace. Najprv musíte nabrať silu, neskôr rýchlosť a potom vytrvalosť v rýchlosti. Prestávka na začiatku júla slúži na to, aby si človek odpočinul psychicky, ale tiež fyzicky. Hlavne jeho šľachy tento oddych potrebujú. Po príchode na ľad sa začína výrazne budovať kondícia a súčasne dáva tréner dohromady svoj tím z pohľadu taktiky, herného systému, nacvičuje presilové hry a podobne. Popri tom by tréneri, ak to vedia, mali robiť aj tréningy na suchu, ale nie v takom počte a v takej intenzite ako počas mája a júna. Ak má mať letná príprava na suchu a na ľade svoj význam, musí to byť dôkladné aj z hľadiska regenerácie. A tá nespočíva len vtom, že sa v noci vyspím a počas dňa sa najem. Pilates, kompenzačné, antidisbalančné, alebo strečingové cvičenia sú podstatnou časťou kvalitnej prípravy na suchu. Jej súčasťou je tiež športová psychohygiena, lebo hokejisti sú navonok sebavedomí, ale aj oni majú problém so zvládaním tlaku, s určitým predzápasovým stresom a podobne. V dotazníkoch, ktoré pred prípravou vypĺňajú, to sami priznávajú. Hráča však nemôžete pripraviť tak, aby sa počas sezóny zranil. Jednoducho povedané, keď prípravu skončí, musí byť zdravý. Nemôžete mu naložiť viac ako je jeho telo pripravené zniesť. Treba vedieť aj to, že sval rastie oveľa rýchlejšie ako šľacha alebo kĺbové prepojenie. Celú letnú prípravu na suchu staviam tak, aby hráči cítili medzi sebou istú súťaživosť, sú rozdelení v skupinách a musia si vzájomne pomôcť, vyhovieť. Uspejú len vtedy, keď budú spolupracovať tímovo. Na takom Pánikovi vidieť, že je prirodzený vodca, chalan, ktorý to má v sebe a v budúcnosti, ak sa mu nič nestane, bude podľa mňa vhodným kapitánom reprezentácie.“ 

Ktorí hokejisti sa v týchto dňoch pripravujú pod vaším vedením? 
 „Od budúceho týždňa očakávam Andreja Meszároša, ktorý však po zranení ešte nebude úplne pripravený. Inak sú to mladí hráči zo zámoria. Pánik, Hrivík, Kytnár, Marinčin, Viedenský, Mikuš i Mikúš, Toman, či Tvrdoň. Keďže od tejto sezóny som nechcel spolupracovať s extraligovými klubmi, urobil som nový typ prípravy na suchu. Pripravoval som ho od decembra.“ 

V poslednom čase sa čoraz viac vyskytuje termín „letná príprava hravou formou“. Objasníte ho? 
 „Keď som začal venovať hokejistov, prevládal názor, že hokejista prípravu na suchu nenávidí. Vieme prečo. Vždy bola stereotypná, išlo len o tvrdú drinu, ktorá hokejistom prekážala. Neustálym striedaním cvikov som obmieňal prípravu tak, aby to hráčov bavilo a zároveň to robili s chuťou. Jednoduchá vec ako príklad. Pri rozvoji štartov na krátkej vzdialenosti postavím jedného hráča meter dopredu a ten druhý má za úlohu ho dobehnúť. Pri ďalšom behu sa vymenia a na konci behov si spočítajú, kto bol úspešnejší. Ten lepší vyhrá obed, nemusí robiť kľuky a podobne. Keď chcete hráča presvedčiť k tvrdému tréningu, musí to on sám chcieť. Je na vás, aby ste to dokázali. Hráčov teda nenaháňa tréner, ale oni sami medzi sebou. Každý z hráčov vie, že príprava je ich povinnosť, tí, čo hrajú vonku, to robia oveľa profesionálnejšie. Ide predsa o ich prestíž a v konkurenčnom prostredí, aké je v NHL, AHL, alebo v KHL, by hráč výrazne pocítil, že v príprave niečo podcenil. Preto na Slovensku, kde nie je toľko hráčskej kvality, individuálna letná príprava radšej nefunguje, lebo viacerí hráči by neboli nútení ju robiť v maximálnom možnom rozsahu. Takto sa extraligové tímy pripravujú spoločne pod vedením svojho trénera. Ale vo všetkých vyspelejších hokejových krajinách sa o letnú prípravu na suchu nestará tréner tímu, ale špecializovaní kondiční tréneri. Ešte keď hral Meszároš v Ottawe, ukázal mi fotografiu, kde je 22 hráčov a 36 členov realizačného tímu. Bol tam tréner na rýchlosť, silu, výbušnosť, psychológ, tréner na redukciu stresu. Samozrejme, všetko je o podmienkach, možnostiach, financiách. U nás je tréner tímu zodpovedný nielen za prípravu tímu ako celku, ale aj za kondičnú a fyzickú prípravu všetkých hráčov. On to možno urobí, ale na akej úrovni, to je už otázne.“ 

Aký je hlavný rozdiel medzi individuálnou prípravou, ktorú absolvujú hráči z NHL, KHL či iných zámorských líg a kolektívnou prípravou extraligového tímu? 
 „Priznávam, v tejto sezóne som mal niekoľko ponúk z tímov, aby som im vypomohol s letnou prípravou na suchu. Odmietol som. V jednom tíme máte asi 24 hráčov. Ôsmim sa veľmi chce, ôsmim je to jedno a ôsmim sa nechce ani trochu. Tréning tak musíte prispôsobiť všetkým trom vrstvám a nie je to dobré. Teraz, konkrétne tento rok, mám už iba takých hráčov, ktorí naozaj chcú. A možno aj preto hrajú v poprednejších hokejových súťažiach. Majú zodpovednejší prístup k svojej práci. V tíme musíte ľudí nútiť, alebo akceptovať, že sa im do tréningu až tak veľmi nechce. Ak by mal hokejista v tréningoch počas suchej prípravy na sto percent behať, bicyklovať, nemali by trvať príliš dlho. V maximálnej intenzite viete pracovať hodinu, možno 70 minút. Ak však hokejový tréning na suchu trvá dve, alebo dve a pol hodiny, hráč jednotlivé cvičenia nerobí naplno. Energetika organizmu v tomto smere nepustí. Chlapec keď vie, že ho čakajú dve hodiny tréningu, tak sa tomu prispôsobí a všetky cvičenia robí možno na sedemdesiat percent. Tréning, ktorý je dlhší ako 70 minút je dobrý v tom, že buduje morálne a vôľové vlastnosti, no z hľadiska hormonálneho systému je nefunkčný. Hráč síce zacvičí, unaví si šľachy, kĺby a svaly, no tréningový efekt sa nedostaví. Na jeho dosiahnutie potrebuje hráč vylučovanie testosterónu a rastového hormónu. Pri dlhšom ako 70 minútovom maximálnom zaťažení sa však oba spomenuté hormóny z tela strácajú.“ 

Staráte sa aj o stravovanie hráčov, však? 
 „Áno, letná príprava má viacero zložiek. Na začiatku hráči dostanú dotazník, kde sa vraciame k ich poslednej sezóne. Zisťujeme, čo im chýbalo, čo im vyčítal tréner. Potom chalanom upravím jedálny lístok. Či ho dodržia, je už na ich profesionalite. No ak by ho chceli obchádzať, dobre vedia, že v tréningu sa im to vráti. Treťou vecou je v dnešnej dobe veľmi dôležitá doplnková výživa. Takisto sa im venujem z pohľadu psychohygieny, aby sme našli cestu, ako sa lepšie pripravovať na zápas, ako zvládnuť stres a podobne. Piata oblasť je regenerácia. Všetky spomenuté zložky sú mimoriadne dôležité a ak čo i len jedna nefunguje, ďalej sa neposunú. To všetko si človek musí kontrolovať, preto ma niekedy prekvapuje, že hokejoví tréneri váhajú nad pomocou v podobe kondičného trénera.“

Zdroj: Pavol Rajtar / HokejPortal.sk