Tréner majstrov sveta Filc: Reprezentácii chýba tvorivosť, už pri mládeži zabíjame kreativitu
Počas jeho prvého pôsobenia pri reprezentácii sme zo svetového šampionátu priniesli zlato aj striebro. Keď slovenských hokejistov trénoval druhýkrát, predviedli pod jeho vedením parádnu jazdu olympijským turnajom vo Vancouvri.
Napriek nešťastnému štvrtému miestu ostávajú v pamäti fantastické výkony našich, ktoré len potvrdili status Jána Filca ako nášho najúspešnejšieho reprezentačného trénera.
Výkony našich hokejistov sleduje aj teraz, zatiaľ ho však na šampionáte v Česku príliš nenadchli. Slováci majú za sebou štyri zápasy s papierovo slabšími mužstvami, na konte však len jedno trojbodové víťazstvo.
Za sedem bodov vďačíme predovšetkým skvelým záverom úvodných zápasov, v ktorých Slováci vyťažili z dobrej kondície a skvelého tímového ducha.
Nehráme dobre
Po troch odohraných zápasoch sme boli spolu s reprezentáciou Francúzska jedinými tímom, ktorý v prvých dvoch tretinách ešte nestrelil ani gól. “Získali sme body v zápasoch, v ktorých sme - z pohľadu toho, že hokej sa hrá 60 minút - nehrali dobre. V stredu sme pokračovali v nie veľmi dobrých výkonoch a Nóri to využili. Napriek tomu, že prehrávali,” povedal Ján Filc pre Šport .inak.
Zároveň však zdôrazňuje, že hokejový svet sa vyrovnáva a už ani proti mužstvám, ktoré sme si zvykli považovať za papierovo slabšie, nemôžeme počítať s povinnými víťazstvami:
“Nezdieľam názor mnohých médií, že sme proti Bielorusom alebo Nórom v pozícii favorita. To je registrované ako historický fakt, no rozloženie síl medzi hokejovými krajinami sa zmenilo.”
Kým ostatní napredujú, my sa, naopak, pomaly lúčime so zlatou generáciou. Aj návrat majstrovstiev sveta do Ostravy symbolicky vyjadruje, ako sa za ten čas zmenila hráčska kvalita v našom hokeji.
Na šampionáte v roku 2004 sme v útoku mali 8 hráčov z NHL, ktorí mali za sebou sezónu s dokopy 377 kanadskými bodmi (priemer 47 bodov na hráča). V našom terajšom tíme je táto bilancia 6 hráčov/168 bodov (28 bodov/hráč).
Strach z neúspechu
V prvých troch zápasoch nás potešili aspoň skvele zvládnuté závery, v súboji proti Nórom sa však pozitíva nehľadajú ľahko. Pomaly strácame mentalitu veľkého tímu, aj v zápasoch s outsidermi mávame pasáže, v ktorých hráme prekvapujúco pasívne.
“Chýba mi väčší pohyb, agresivita, túžba po víťazstve. Trochu mi to pripadá, akoby hráči boli orientovaní viac na to, ako neprehrať než na to, ako vyhrať. Akoby sme sa báli robiť chyby. Aj celý náš vzdelávací systém je postavený na tom, že chyba sa trestá a je to tak aj v športe. Prejaví sa to potom tak, že strach z neúspechu je silnejší než túžba uspieť,” hovorí Ján Filc.
Presne opačný efekt podľa neho môžu priniesť zápasy s favoritmi. Ján Filc verí, že to z našej strany môžu byť uvoľnenejšie a sebavedomejšie výkony.
“Áno, lebo niekde zanikne ten moment zodpovednosti a snahy nepokaziť, pretože nebudeme mať čo stratiť, iba získať. Môže nám vyhovovať práve spôsob hry, keď sa budeme snažiť brániť a budeme môcť využiť priestor na rýchle kontry a na veci, ktoré nám boli vždy vlastné.”
Dookola omieľaná záležitosť s absenciou kreatívneho centra je aj podľa Filca dôležitým faktorom. “Skutočne dnes máme problém nájsť centra, ktorý by dokázal formáciu stmeliť a dávať jej myšlienku. Vo všeobecnosti nemáme kreatívnych hráčov, problémom je aj kreatívna prihrávka od obrancov.”
Môže za to podľa neho zlá výchova hráčov, už v žiackom veku je kreativita systémovo potláčaná. “Honbou po výsledkoch v mládežníckych kategóriách zabíjame kreativitu. Keď prídete na zápas dorasteneckých či žiackych súťaží, základným princípom je vyhodiť puk z pásma bez ladu a skladu,” kritizuje náš najúspešnejší tréner.
Neobvyklá záležitosť s kapitánom
Veľkou raritou bolo nezaradenie kapitána mužstva Tomáš Kopeckého do nominácie na zápas s Nórskom. Po nevydarenej sezóne v NHL je však Kopecký úplne z formy a trénerovo rozhodnutie prijal chlapsky. Kapitánom sa stal Gáborík, no ani táto voľba nepôsobí úplne optimálne.
“Je vidieť, že typické vodcovstvo, aké bolo prezentované osobnosťami ako Miro Šatan či Zdeno Chára, tam trošku absentuje,” hovorí kouč hokejových majstrov sveta z roku 2002.
Gáborík nikdy nebol vyslovene vodcovským typom a kapitánska pozícia sa mu väčšinu kariéry vyhýba. Napriek tomu sa s ním ako kapitánom spája výnimočný moment nášho hokeja. V sezóne 2007/2008 mal jedinýkrát v histórii klub NHL až dvoch slovenských kapitánov počas jedného ročníka. V Minnesote vtedy uplatňovali mesačnú rotáciu kapitánskeho céčka, v októbri ho mal Pavol Demitra, v marci potom Marián Gáborík.
Už vtedy to však zámorskí novinári považovali skôr za nástroj na motiváciu svojho najproduktívnejšieho hráča pred play-off. Nikdy predtým a ani potom Gáborík v žiadnom mužstve kapitánom nebol. “Skúsenosť z klubového prostredia by mala byť základom pre činnosť aj na úrovni reprezentácie,” tvrdí Filc.
Ideálnym kapitánom je niekto, v kom sa spája výnimočná hokejová kvalita s prirodzeným líderstvom. Toto spĺňali Šatan, Demitra či Chára, v súčasnom tíme však takého hráča nemáme. Tréner Vújtek zvolil jednoducho najslávnejšie meno v kádri.
Marko Daňo či Libor Hudáček už vyrastali s tým, že Gáborík bol pre nich hviezda. Môžu aj vďaka tomu voči nemu pociťovať veľký rešpekt? “Áno, môžu, sú tam ale aj iní hráči. Otázka je, aká je vnútorná hierarchia v tíme, ako sa budovala a ako sa ďalej buduje,” hovorí Filc.
